Nevšedná pomoc na všednom mieste

Autor: Kristína Rusnáková | 30.10.2020 o 18:45 | Karma článku: 5,94 | Prečítané:  487x

Niekoľko dní myslím na nezištnú pomoc, ktorej sa mi dostalo od neznámej pani v obchode. Som jej vďačná, pretože jej správanie bolo dôkazom toho, že v ťažkej chvíli sa vždy nájdu ľudskí, dobrosrdeční a chápaví ľudia.  

Mala som nakúpiť občerstvenie na poradu do práce. Tak som sa vybrala do Jednoty. O 9:30. Vy určite viete, že v takom čase s vekom pod 65 rokov sa do potravín nesmie, no mne to došlo až v momente, keď na mňa od pokladne upozornili, aby som odišla. Smutne sa dívam najskôr na predavača, potom na ovocie predo mnou, striedavo ma zaujme fľakatá dlážka a ticho stojaci ľudia, ktorí sa zas uprene dívajú na mňa. Zamrznutá tam niekoľko sekúnd stojím rozmýšľajúc, čo idem robiť. V tom na mňa kričí pani: „moja, čo potrebuješ? Chytro povedz, zoberiem ti“. Odpovedám, že som chcela iba ovocie na poradu do práce, ale že si nemá robiť starosti.

Strká mi do rúk svoju kabelku a nakúpené veci a vracia sa do obchodu. Že jej ich mám postrážiť a ona zatiaľ nakúpi, čo potrebujem. Nebol čas na protestovanie, no cítila som sa v rozpakoch. Horšie by však bolo nechať ju tam stáť, preto na ňu z diaľky hlasno kričím, aby mi zobrala banány a nejaké semiačka. Pýta sa ma, či je to všetko. Bolo mi trápne. A tak hovorím, že áno.

„Neboj nič, ja mám veľa času. Len pokojne povedz, čo potrebuješ.“ Osmelila som sa a začala teda v rýchlosti vymenúvať, že by som rada kúpila ešte zopár hrušiek, jabĺk a dezinfekčný na ruky. Odkráčala teda na druhú stranu obchodu a odtiaľ na mňa kričí: „mojaaa, iba obrúúúsky majúúú“. A od pokladne sa ozýva: „tu máme aj dezinfekčný gél“. Tak kričím späť a vyberám si gél. Všetko mi naložia do tašky, pípnem kartu, ďakujem všetkým zúčastnením na sto spôsobom a utekám von z obchodu. Som jej veľmi vďačná za ochotu, za nákup a za dobrý skutok, ktorým ma potešila na niekoľko dní. 

Zároveň som si pri nej opäť raz uvedomila, koľkého šťastia človek zažíva, keď môže pomáhať a koľko dojatia cíti, keď mu pomôžu. Už to bude predsa rok, čo všetkých prosím o pomoc. O finančnú podporu na liečbu ALS, ktorou trpí moja maminka. Už je to viac ako rok, čo veríme, že sa jej stav zlepší. Nikdy však neprestanem byť vďačná za to, koľko pomoci sa jej dostalo.

Moja mama bola tá, ktorá celý život pevne stála pri svojej rodine a priateľoch. Vypočula ich problémy a snažila sa im poradiť. Bola vždy pripravená pomôcť a nevedela hovoriť nie, keď ju niekto potreboval. Vždy s úsmevom, energická a rozhodná. Rovnako pristupovala k svojej práci. Ako zdravotná sestra sa starala o svojich pacientov dňom i nocou. Pamätám si tie okamihy, kedy nevyšlo všetko ako malo a niekoho sa, žiaľ, nepodarilo zachrániť. Vždy ju to zobralo. Ešte viac si pamätám, ako bojovala za mňa, keď som bola chorá. Je to žena, ktorá mi dala život a dva krát mi ho vrátila len vďaka tomu, že sa nenechala v nemocnici odbiť. 

Posledný rok sa snažíme vrátiť jej energiu. Zachrániť jej život. A uvedomujem si, aké máme šťastie, že nám pomáha také neskutočné množstvo ľudí. Nielen tí, ktorí ju poznajú, ale aj tí, ktorými pohol jej príbeh, ktorí poznajú, aká pliaga napadla jej organizmus. Všetkým som veľmi vďačná, že za ňu bojujete. 

Jej liečbu ešte stále môžete podporiť na – https://www.ludialudom.sk/vyzvy/8450

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michaely Terenzani

Premiér mohol spomenúť radšej USA ako Mongolsko, hovorí Billy Altansukh

Sedemsto mŕtvych na Slovensku by v Mongolsku považovali za katastrofu.

Kremeľ bojuje o Arktídu. Postaví mestá, letiská aj ropovody

Megaprojekt môže ohroziť klimatické ciele.


Už ste čítali?