Neviditeľná obeť koronavírusu 1. časť

Autor: Kristína Rusnáková | 5.6.2020 o 9:07 | Karma článku: 4,00 | Prečítané:  811x

Od potvrdenia prvého slovenského pacienta pozitívneho na Covid-19 a postupného zavádzania opatrení proti šíreniu pandémie, bolo jasné, že v živote mnohých občanov nastanú závažné zmeny. 

Nielen nedostatok financií, ale najmä poškodené zdravie vie do rodín priniesť mnoho bolesti. Tá moja si tým prešla ešte v novembri 2019, keď sme sa dozvedeli viac o chorobe s názvom Amyotrofická laterálna skleróza (ALS). Samozrejme, vedeli sme o jej existencii, ale až v momente, keď ju diagnostikovali mojej maminke, sme boli nútení naštudovať si o nej a nájsť spôsob, ako sa dá liečiť alebo aspoň spomaliť. Po verejnej zbierke financií potrebných na liečbu a niekoľkých mesiacov príprav a vyšetrení, mala už len vycestovať do Mníchova na Kliniku onkológie a hematológie. Koronavírus a najmä – v mnohom nepresné a mätúce – preventívne opatrenia, dobre naplánovanú púť za zdravím prekazili.

Príchodom roka 2020, keď sa o šírení Covid-19 ešte nehovorilo, sme začali dohadovať termín, ktorý mal pripadnúť niekedy na polovicu apríla. Neskôr sme sa dohodli na absolvovaní genetického vyšetrenia, ktorým sa zisťovalo, či choroba vznikla na genetickom podklade, no slúžilo najmä pre účinnejšie nastavenie cielenej molekulárnej liečby. Nakoľko je ALS pre lekárov stále záhadou a u každého pacienta má iný priebeh, tak je individuálny prístup k celému procesu liečby nevyhnutný. Krv bola odobraná do špeciálnych ampuliek lekárom vo Viedni, nakoľko odber aj preprava zo Slovenska by bola náročnejšia (na Slovensku sa totiž podobné vyšetrenia nerobia). Následne bola odoslaná do Nemecka do 3 výskumných centier, kde skúmali viac ako 200 génov (na porovnanie – pri podobnom vyšetrení na Slovensku bolo preskúmaných iba 30 génov, a preto nebolo dostatočné). Na výsledky sa malo čakať 20 pracovných dní, od 12. marca maximálne do 13. apríla. Avšak kvôli vypuknutiu Covid-19 a prijatiu preventívnych opatrení v mnohých krajinách, sa celý proces pozastavil a dodanie sa predĺžilo o 2 týždne, čo nie je krátka doba v prípade choroby, akou je ALS. 

Po doručení výsledkov a konzultácii s lekármi z Viedne a Nemecka, boli promptne nasadené lieky. K 9 druhom liekov, ktoré dovtedy maminka užívala, dostala na základe genetického vyšetrenia ďalších 7 liečiv. Započala sa tak špecifická liečba, nastavená priamo pre ňu. Tieto lieky obsahovali rôzne antioxidanty, aminokyseliny, mnohé druhy vitamínov, probiotiká a prebiotiká na zlepšenie črevnej mikroflóry a chemické prvky ako mangán, stroncium a horčík. Táto prípravná fáza liečby bola dôležitá pre lepšie prijatie kmeňových buniek organizmom. Nebyť však „pendlerov“, ktorí boli ochotní priniesť všetky lieky včas od ošetrujúceho lekára z Viedne do Nitry, čakali by sme zbytočne ďalej.

V tých dňoch sme už dobre rozumeli tomu, že dostať sa cez hranice bude naliehavejším problémom, než potreba striedania vodičov alebo dlhý čas strávený v aute. Tak sme sa pripravovali na cestu nie balením, ale zisťovaním informácií ohľadom zahraničných ciest počas karantény. Navyše bolo dôležité dopraviť do Nemecka viac ako dve osoby. Moju maminu – pacientku, môjho ocina – vodiča a jej pomocníka v jednom a mňa – amatérskeho tlmočníka, ktorý im bude poruke na klinike. Začalo tak prvé kolo obvolávania úradov. Najskôr krízová linka, zriadená pre otázky súvisiace s Covid-19, odkiaľ sme boli presmerovaní na Ministerstvo zdravotníctva SR. Malo nám poskytnúť bližšie informácie ohľadom vycestovania osôb v prípade plánovanej liečby v zahraničí. To bolo našťastie schválené, avšak upresnenie toho, koľko osôb môže cestovať, malo v kompetencii zase Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, kde sme po 10 minútach konverzácie pochopili, že druhá strana nechápe, o čo nám ide. „Mama ide na liečbu, otec doprevádza, ja tlmočím. Cestujeme do Nemecka a po týždni späť, ako máme postupovať?“ Pri tomto stručnom zhrnutí sme počuli iba konštatovanie, že v našej otázke nevedia byť nápomocní, pretože riešia iba príchody späť na Slovensko a v súvislosti s otázkami ohľadom vycestovania sa máme obrátiť na Úrad verejného zdravotníctva SR, kde si asi po 3 telefonátoch ujasnili odpovede a finálne potvrdili limit – maximálne 2 osoby. Pacient a doprovod. A tak sme začali okrem ubytovania zháňať aj tlmočníka.

Termín liečby bol stanovený na 18. mája 2020. Hotel s bezbariérovým prístupom, v centre mesta, čistý a počas koronavírusu. Kritéria nie zrovna jednoduché. K tomu získať dva negatívne testy na Covid-19, povolenie k vycestovaniu na základe vyplnenia online formulára a lekársku správu. Následne preklad Covid testu do nemčiny a lekárskej správy do slovenčiny. A po tom všetkom, o vstupe do krajiny aj tak nakoniec rozhodne jeden náhodný policajt, ktorý bude mať práve službu na hraniciach. Tak znelo posledné upozornenie z úradu...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Druhý blackout nebude

Našťastie už vieme, že premiér len klame a blúzni.


Už ste čítali?